Bulharsko a USA. Dve odlišné krajiny, a predsa majú čosi spoločného – prezidentskú kampaň. Od začiatku novembra bolo možné pozorovať až neuveriteľné paralely: kampaň plná škandálov, obratov a napokon nečakaný výsledok v podobe politickej facky dlhodobo vládnucej garnitúre, ktorú jej zasadil skutočný suverén – občania.
V pondelok 14.11. boli oznámené oficiálne výsledky prezidentských volieb v Bulharsku, resp. ich druhého kola. V ňom proti sebe stáli pravicová „matka národa“ s komunistickou minulosťou Cecka Cačevová a „proruský“ generál bulharského vojenského letectva, školený v USA, Rumen Radev. Bulharské prezidentské voľby charakterizovala bitka armádnych hodností, takmer nulová predvolebná kampaň, plná bizarných ašpirantov na post hlavy štátu, obmedzená verejná debata kandidátov a ad hoc zmeny vo volebnom zákone, opätovne novelizovanom iba pár mesiacov dozadu.
Nepripravenosť na voľby
Na jar 2016 boli už tradične prijaté ďalšie zmeny vo volebnom zákone. Tentokrát to bolo povinné hlasovanie pre všetkých bulharských občanov, čo vyústilo do podnetu na ústavný súd kvôli výkladu (hlasovacieho) práva a povinnosti. Takto vznikol návrh na uvedenie políčka Nevolím nikoho v hlasovacom lístku. Avšak súčet týchto hlasov nemal byť súčasťou výsledného percenta pre reálnych kandidátov. Inak povedané, táto možnosť mala byť iba kozmetickou úpravou hlasovacieho lístka, pretože tieto hlasy by reálne započítané neboli, na rozdiel od tých, ktoré by šli konkrétnemu kandidátovi. Tento výpočet mal zabezpečiť ľahko dostupné percentuálne víťazstvo, ktoré však neodzrkadľuje skutočnú vôľu národa. Poslednou novinkou v tohtoročných voľbách bol obmedzený počet zahraničných volebných sekcii, ktoré počtom zväčša nezodpovedajú potrebám bulharských voličov žijúcich v zahraničí. Celá situácia prepukla v škandál mesiac pred voľbami, na ktorý si poslanci odhlasovali predvolebnú dovolenku a to aj napriek čakajúcim urgentným témam na rokovanie a schválenie. Dva týždne pred voľbami ešte stále nebolo jasné ako sa budú sčítavať hlasy Nevolím nikoho.
Blesková predvolebná kampaň
Vládnuca strana GERB premiéra Bojka Borisova utŕžila veľkú ranu, keď jej kandidátka na post prezidenta a dlhoročná predsedkyňa bulharského parlamentu Ceceka Cačevová nie len že voľby nevyhrala, ale jej výsledky nesplnili ani minimlálne očakávania v regiónoch, ktoré tradične ovládlala strana GERB. Aj preto analyzátori hovoria o protestnej voľbe bulharských občanov voči „vládnej garnitúre a jej arognatnosti“. Tajnosti okolo kandidatúry GERB-u rozvírili dlhodobé špekulácie, že kandidátom bude samotný premiér, známy svojou generálskou hodnosťou. Z toho dôvodu i ďalšie politické strany vsadili na vojenské hodnosti svojich predstaviteľov na post prezidenta, či viceprezidenta.
„Matka národa“ a členka Komunistickej strany Bulharska
Strana GERB do poslednej chvíle nezverejnila meno svojich kandidátov, čím sa kampaň oponentov stala viac-menej bezpredmetnou. Na druhej strane GERB týmto krokom startila možnosť časovo zvládnuť akúkoľvek reakciu v prípade možnej antikampane. Tá na seba nenechala čakať. Iba mesiac pred prvým kolom prezidentských volieb (6.11.2016) bola slávnostne zahájená predvolebná kampaň Cecky Cačevovej, oficiálne predstavenej za „matku národa“. To vyvolalo prinajmenšom zmiešané pocity, veľmi veľa vtipov a bonmotov na jej adresu. Okrem toho sa začala prepierať komunistická minulosť kandidátky pravicovej a proeurópskej GERB. Na sklonku komunistickej éry v Bulharsku Cecka Cačevová vstúpila do radov Bulharskej komunistickej strany, t.j. predchodkyne Bulharskej socialistickej strany (BSP), ktorá sa postavila za víťazného kandidáta generála Rumena Radeva. Cačevová teda počas svojej krátkej kampane viac než prezidentskú víziu budúcnosti musela obhajovať predovšetkým svoju komunistickú minulosť. Treba podotknúť, že obhajoba tejto vyštudovanej právničky nebola nijak presvedčivá. Za všetko hovorí jej vyhlásenie, že sa za svoje členstvo nehanbí a že každý mladý človek v tej dobe bol súčasťou komunistickej strany. To zdvyhlo ešte väčšiu vlnu nevôle a vyvolalo množstvo kritických článkov z radov stredopravicovo mysliacich Bulharov. Cačevová však nie je jedinou členkou s komunistickým pozadím. Samotný premiér je nechvalne známy tým, že bol dlhoročným a ostatným osobným strážcom bulharského komunistického diktátora Todora Živkova.
GERB v lete odmietlo spojiť sily s koaličnými stredopravicovými stranami a vyslať iba jedného spoločného kandidáta. Po výsledkoch volieb zasa odmieta spojiť demisiu so slabým výsledkom v prezidentských voľbách. Zároveň nepripúšťa, že voličom sa mohla nepáčiť či už kandidátka, ktorá nemala časovú možnosť byť dostatočne predstavená, alebo fakt, že výhrou vo voľbách by GERB obsadilo všetky významné štátne inštitúcie, nehovoriac o nezávislom a nadstranníckom charaktere prezidentského úradu. Sama Cačevová tu zlyhala, keď ako prezidentský kandidát niekoľkokrát zopakovala rôzne obdoby frázy „náš líder Borisov“. Za zmienku stojí i prípad tureckých občanov, ktorí boli nedávno vyhostení aj napriek tomu, že v Bulharsku podali žiadosť o azyl kvôli prenasledovaniu zo strany tureckej vlády. V predvolebnej debate na túto tému Cačevova komentovala, že podporuje konanie bulharských inštitúcií, pretože „na prvom mieste sú národné záujmy a nie ľudské práva“.
„Proruský“ nezávyslý kanditát a absolvent Air War College v Maxwell, USA
Generál vojenských leteckých síl, Rumen Radev je nováčikom v politike, no všetko nasvedčuje, že disponoval lepším tímom na vedenie predvolebnej kampane. V druhom kole volieb získal bezmála 60% hlasov, čo je obrovský nádskok pred 36,16 % favorizovanej Cecky Cačevovej. Neopozeraná tvár, jasný a zrozumiteľný spôsob hovorenia a pôsobivé vystupovanie vojaka z povolania mu vyniesli nádskok pred hlavným konkurentom, Ceckou Cačevovou. Rumen Radev nezačal svoju kampaň práve najlepšie. Hoci je nezávislým kandidátom, za neho sa postavila Bulharská socialistická strana a on sám sa zapísal vyhláseniami proti severoatlantickému paktu. Neskôr však jeho vystúpenia dokázali osloviť rôzne skupiny bulharského národa aj vďaka šikovným kampaňovým poradcom. V televíznych debatách, ktorých sa zúčastil jedine v dueli proti Cecke Cačevovej, no nie aj spolu s ostatnými kandidátmi, bol výrazne úspešnejších vo svojom vystupovaní a odpovediach. Jeho proruská orientácia je sporná. Sám Radev sa ohodnotil ako „pilot, vycvičený v USA, lietajúci na sovietských lietadlách a bulharský pilot“. Napriek podpore socialistov a obavám s proruského kurzu, niektorí miestni analyzátori sa domnievajú, že Radev je vkutočnosti prozápadne orientovaní. Iní zasa pripúšťajú Radevovú podporu zo strany Ruska v nádeji, že cez prezidenta členského krajiny EÚ, ktorá v prvej polovici roku 2018 preberá predsedníctvo v Rade EÚ, sa Moskve podarí rozvinúť ekonomické vzťahy s NATO. Nateraz ostáva isté vyjadrenie budúcej hlavy štátu, že chce byť prezidentom všetkých Bulharov a zjednotiteľom národa.
Urazený porazený a blížiaca sa politická kríza
Už čoskoro bude mať možnosť svoje slová dokázať. Bulharsku totiž hrozí politická kríza a predčasné parlamentné voľby na pozadí neschváleného rozpočtu pre rok 2017. Pred prvým kolom prezidentských volieb Bojko Borisov sebavedomo vyhlásil, že ak ich kandidátka po prvom kole nebude prvá, tak jeho vláda okamžite podáva demisiu. Po výsledkoch prvého kola Borisov náhle zmenil rétoriku a oznámil, že počkajú až na výsledky druhého kola. Ak by ani vtedy Cačevová nevyhrala, potom GERB podáva demisiu. Napriek tomu, že ide o prezidentskú inštitúciu, ktorá má skôr reprezentatívny charakter, slová premiéra vyzneli akoby zvolenie iného kandidáta automaticky malo znemožniť fungovanie GERB-om zostavenej koaličnej vlády. Tieto sebaisté výroky sú dôsledkom dlhoročných úspechov strany. Od vstupu na politickú scénu v roku 2005, Borisovova GERB 11-krát víťazila nad svojim hlavným oponentom Bulharskou socialistickou stranou v prezidentských, parlamentárnych i komunálnych voľbách. Práve v tých minuloročných do miestneho zastupiteľstva znovupotvrdila svoju dominanciu a logicky mala záujem pridať aj prezidenta zo svojich radov. Jasné víťazstvo Radeva Borisov označil za seriózny problém pre pokračovanie vlády GERB-u v krajine a podanie demisie je podľa neho zodpovedný prístup štátnika, ktorý „ponecháva krajinu v perfektnom stave“. Zabudol však na patovú situáciu, do ktorej sa Bulharsko demisiou dostalo. Rozpočet na rok 2017 ešte nebol schválený a otázne je kto ho schváli a v akej verzii. Aktuálne prebiehajú rokovania medzi ďalšími politickými silami o zostavení vlády, no pravdepodobne sa schyľuje k scenáru dočasnej úradníckej vlády a predčasných parlamentných volieb. Dočasný kabinet zostavuje prezident, čo ale pre toho končiaceho nebude úplne bezproblémové. Bulharská ústava nedovoľuje prezidentovi rozpustiť parlament pokiaľ plynú ostatné tri mesiace prezidentského mandátu. Naviac od januára začína intenzívna ročná príprava bulharského predsedníctva (prvá polovica 2018), ktorá kvôli Brexitu bola presunutá o polroka skôr.
Prezidentské voľby uštedrili strane GERB významnú lekciu, ktorá určite bude podnetom pre hlbokú vnútrostrannícku analýzu. Nadchádzajúce predčasné parlamentné voľby však ukážu, či si to bulharský volič nerozmyslel, alebo aj napriek všetkým prešľapom a prílišnej sebadôvere jednoducho neexistuje lepšia alternatíva vlády, než tá doterajšia. Zdá sa, že tento scenár nie je nemožný, aspoň podľa ostatného vývoja udalostí. Po podaní demisie, bulharská prokuratúra postupne začína s predvolaniami členov bývalého kabinetu – ministrov, vicepremiérov, ale aj samotného premiéra, v súvislosti s niekoľkými celoštátnymi kauzami. Či ide o zhodu náhod v načasovaní pádu vlády a podozreniami na najvyšších štátnych postoch, alebo sa jedná o úmyselnú a plánovanú predvolebnú kampaň určitých politických kruhov, ukážu voľby na jar 2017.
