Blížia sa oslavy sv. Cyrila a Metoda, ktorí ako v Českej republike, tak aj na Slovensku sa tešia veľke úcte a obľube. Pred dvoma rokmi pri príležitosti 1150 výročia od príchodu bratov na územie Veľkej Moravy sa okrem tradičných podujatí konali veľké výročné slávnosti, sprevádzané vedeckými konferenciami, výstavami a dokonca bola natočená prvá dokudráma v štyroch častiach Cyril a Metod – apoštoli Slovanov. Tento medzinárodný projekt získal podporu českej a slovenskej štátnej televízie a veľký spoločenský ohlas. Bolo by namieste sa z takého úspechu tešiť, avšak problematickými ostávajú spracovaný obsah a jeho poslanie, ktoré priamo koliduje s renomé filmu a ficiálne vytýčenými cieľmi. Existujú názory, že táto viac česká ako česko-slovenská produkcia je opäť raz dôkazom macedónskeho lobby v českom prostredí.[1]
Hrušky s jablkami
Na oficiálnych stránkach projektu v seckii Top 10 Cyrila a Metoda sa dočítame, že projekt „prináša rozprávačske a objektívne spracovanie historicky a nábožensky veľmi citlivej témy a nachádza ekumenicku rovnováhu za aktívnej účasti oboch cirkví, reprezentujúcich viac ako 1350 miliónov veriacich.“ Oficiálna stránka je plná historiko-faktorgrafických chýb a nepresností, čím vrhá zlé svetlo na podčiarkované objektívne spracovanie v skutku citlivej témy a vyvoláva rozpaky pri pohľade na zoznam kapacít, ktoré projekt odborne zastrešili.
V prvom rade medzi krajinami, ktorých veriaci by mali byť reprezentovaní, chýba Bulharsko. Bulharsko je dôležitým faktorom pre začiatok misie Konštantína a Metoda, ktorí boli pôvodom zo Solúna a ich matka bola pravdepodobne solúnska Bulharka,[2] čo je jedno z vysvetlení vynikajúcej znalosti staroslovienskeho jazyka. Bulharské cárstvo zohráva dôležitú úlohu aj po vyhnaní žiakov Cyrila a Metoda. Práve bulharský cár Boris I. Ich prijíma a dáva im k dispozícii podmienky pre rozvýjanie slovanského jazyka a písomnosti. Tým sa zachováva dielo bratov, ktoré síce kvôli Veľkej Morave začalo, ale sa dostatočne nezakorenilo. Práve z dvoch škôl v bulharskom cárstve, v hlavnom meste Pliska a v meste Ochrid, sa neskôr šíri slovanské písmo a viera v regióne, naspäť do strednej Európy a do Kyjevskej Rusi. Je vhodné spomenúť, že na rozdiel od ostatných slovanských jazykov, v bulharčine sa starosloviensky jazyk nazýva starobulharským.
O nás bez nás
Bartholomew
Projekt, ktorý sa vyhlasuje za „Paneurópsky“ a uvádza, že dáva priestor historickým udalostiam a faktom, dôležitým pre ďalšie slovanské národy, okrem vynechania Bulharov zvýrazneným písmom spomína Macedóncov. Macedónska národnosť vzniká (nie je výsledkom spontánneho formovania) rozhodnutím Kominterny v roku 1934. Macedónsko ako štátny celok bolo vytvorené v rámci Titovej Juhoslávie v roku 1944 a o pár rokov neskôr je umelo vytvorený aj spisovný macedónsky jazyk. Macedónska pravoslávna cirkev je výsledkom aktu jednostranného vyhlásenia samostatnosti v roku 1967 a do dnešného dňa je „Jeho všesvätosťou“ Bartholomewom chápaná ako nesamostatná (neautokefálna), a teda v schyzme. Napriek tomu, na oficiálnych stránkach filmu je uvedené, že „predstavenie filmu malo pozitívne prijatie“ zo strany Bartholmewa, Arcibiskupa Konštantinopola, Nového Ríma a ekumenického patriarchu, predsedajúceho arcibiskupa svetovej Pravoslávnej cirkvi. Ak by toto bola pravda, bol by to prelomový moment, pretože Bartholomew až doposiaľ nikdy neuznal nie len samostatnú macedónsku cirkev, ale ani existenciu macedónskej národnosti, či macedónskeho jazyka.[3] Podľa Bartholomewa Macedónska pravoslávna cirkev je „nekresťanská a paracirkevná organizácia, podporovaná štátnymi štruktúrami.“[4] Aj napriek tomu, že Bartholmew údajnú podporu makedonizmu dementoval[5], na oficiálnych stránkach filmu nepravdivé trvdenia zostávajú.
[1] https://reuniting-europe.blogactiv.eu/2014/09/15/macedonia-rams-into-yet-another-%E2%80%98historic%E2%80%99-controversy-with-bulgaria/
[2] http://www.promacedonia.org/dp/dp_3.htm
[3] http://novinite.bg/articles/77274/Film-za-Kiril-i-Metodij-propuska-Balgariya-kato-strana
