Ndihmo Somaline - Pomôž Somálsku (autorom fotografie je Přemek Vinš)
Plagáty kampane Pomôž Somálsku! (Ndihmo Somalinë) zaplavili ulice horúcej augustovej Prištiny. Mladí kosovskí dobrovoľníci, oblečení v slušivých bielych tričkách s prepracovaným logom kampane, vo vyše tridsať stupňových horúčavách zbierajú finančné dary na pomoc jednému vzdialenému africkému štátu. Obyvatelia krajiny, ktorá z pohľadu verejnej mienky sa ešte stále skloňuje ako cieľ humanitárnej pomoci v Európe, mobilizujú svoje sily na pomoc inému štátu. Dôvod na úsmev, alebo skôr na zamyslenie – je Kosovo na tom naozaj až tak zle, ako nám to so zotrvačnosťou predkladajú médiá? Môže si dovoliť pomáhať iným, keď celá Európa žije s vedomím hospodárskej i politickej nestabilnosti Kosova?
Najmladší štát v Európe má za sebou tretí rok samostatnosti a okrem diplomatického a vojenského turizmu, sa vďaka nedávnej colnej kríze začína tešiť aj z turizmu podnikateľského. Letné horúčavy environmentálne mimoriadne zaujímavej krajiny v posledných týždňoch dali zabrať vykostýmčekovaným oficiálnym návštevám z rôznych, hlavne regionálnych štátov Európy.
Hospodárska bitka na Kosovom poli
V tejto fáze snaha kosovskej i zahraničnej delegácie smeruje skôr k zaplneniu prázdnoty na domácom trhu po tom, čo srbská produkcia bola odtiaľ recipročne „vykázaná“ . Efekt je poznať už po jednej návšteve miestneho minimarketu, kde nie je núdza o tovary zo štátov iných ako Srbsko. Tak napríklad CocaCola sa dováža z Bulharska, nesýtené nápoje z Nemecka, či Macedónska, hygienické potreby zabezpečuje Chorvátsko, alebo Česká republika a samozrejme nechýba aj miestna produkcia. Srbský čiarový kód je skôr ojedinelou záležitosťou, hoci spoločnosť Pionir sa teší obľube svojich sladkostí.
V období, keď Európa opäť stojí na prahu ďalšej hospodárskej krízy, pričom niektoré štáty Európskej únie (EÚ) ešte stále bojujú s tou prvou, kosovsko-srbská colná kríza akoby spadla z neba širokospektrálnemu podnikateľskému prostrediu. Teda pre tých ktorí sú ochotní chopiť sa príležitosti. Podceňovanie obchodného partnera uľahčuje vstup ďalším podnikateľom, čakajúcim v rade na svoju príležitosť. Práve Priština je hlavnou scénou, kde sa odohráva tragikomédia „kto, s kým a proti komu“. Regionálne stereotypy, ktoré sú hlavným motívom tejto po stáročia úspešnej „hry“, sa môžu stať veľkou prekážkou i pre skúsených podnikateľov. Hoci sa úspešne uchytili vo vlastnej krajine, z rôznych príčin nedokážu rozpoznať príležitosť a vyťažiť maximum z poznatkov o miestnej mentalite a kultúre, ktorá v rámci Balkánu môže byť veľkou výhodou, pretože umožňuje aspoň čiastočnú generalizáciu.
„Kosovské embargo“, ako sa Belehrad vyjadril o odvetnom kroku Prištiny, však nie je iba jednospektrálnou pozvánkou pre podnikania chtivých. Okrem akútneho kosovského dopytu po bežných spotrebiteľských tovaroch, Kosovo zároveň ponúka ďalšie možnosti pre rozvoj podnikania. A to predovšetkým v oblasti ekológie a environmentalistiky, ktoré sú za ostatné roky v kurze. Svedčia o tom rôzne miestne združenia a nevládne organizácie, ktoré sa snažia popularizovať niektoré regióny či už medzinárodnými mládežníckymi projektmi, alebo ponukou eko- alebo cykloturizmu, či organizovaním ekoškolenia v zaujímavom prostredí pevnosti Novobrdo.
Pohľad zo zrúcaniny opevnenia na vrchu Novobrdo (Novobërdë) - stredné Kosovo.
Autentické etnografické múzeum na Balkáne
V súčasnej modernizujúcej sa Európe, ktorá vynakladá enormné úsilie na zmenu svojho hodnotového rebríčka, dvojmiliónový štátik reprezentuje akési živé etnografické múzeum o rozlohe 10 980 km2. Tradičný genderový systém, teda vymedzenie mužskej a ženskej role v spoločnosti, zaváňa nostalgiou a príjemnými spomienkami na detstvo.
Balkánsky štátik disponuje mimoriadne krásnou a zachovanou prírodou. Kopce a doliny, údolia, nížiny a kaňony, jednoducho bohatá flóra i fauna. Vysoké pohorie Bjeshkët e Nemuna (v albánčine Prekliate hory) na hranici s Čiernou horou je ideálnym miestom pre využitie slnečnej energie, ktorá by mohla zásobovať nie len malebné mestečko Peja (srb. Peć). Táto obec na západe krajiny je známa riekou Biely Drin, ktorá sa na severe Albánska steká s Čiernym Drinom, aby tak ako povodie Drin pokračovali až do Jadranského mora. Biely Drin, ktorý v rámci Kosova zaberá 4360 km, sa tu vďaka svojej čistote využíva ako zdroj pitnej vody, ale i na zavlažovanie, či výrobu elektrickej energie. Naviac, vďaka UNECO-m chránenému pravoslávnemu kláštoru Dećany, je táto oblasť vyhľadávanou turistickou zastávkou na ceste po Kosove. Okrem bohatých prírodných daností, štátik vo svojej etnickej i náboženskej rozmanitosti priťahuje pozornosť i etnografov a etnológov. Izolované dedinky žijú svojím životom a vo svojej vlastnej časovej osi. Tradičný spôsob života a striktné dodržiavanie po stáročia uchovávaných spoločenských pravidiel vytvárajú čarovnú atmosféru miesta, kde sa čas zastavil a celkovo plynie akosi pomalšie. Ak vôbec plynie.
Pecka patriarsia
Soška z Prištinského múzea - bola objavená pri archeologických vykopávkach neďaleko hlavného mesta a stala sa symbolom Medzinárodného semináru albánskeho jazyka, literatúry a kultúry.
Výstavisko EÚ v malom?
Balkánska Európa
Napriek fungovaniu nezávislých štátnych inštitúcií, oficiálne je Kosovo ešte stále pod dohľadom EU. Spoločenstvo starého kontinentu ma viditeľný záujem o vstup Kosovskej republiky do „európskej rodiny“, čo potvrdzujú i snahy Bruselu o stabilitu v krajine i regióne a aktívna pomoc európskych inštitúcii pri budovaní funkčného štátu. V tomto zmysle, poradcovia z EU sú neodmysliteľnou súčasťou procesu tvorby štatutárnych listín a zákonov krajiny. V konečnom dôsledku sme teda svedkami mimoriadne zaujímavej situácie, kedy najmladší štát Európy disponuje potenciálom a vhodnými podmienkami na to, aby sa stal „pápežskejším od pápeža“. A to i napriek faktu, že Kosovo nemá takmer žiadne reálne vyhliadky na skoré členstvo v EÚ. To však nebráni, aby už teraz krajina disponovala napr. eurom (EUR) ako oficiálnou menou, povinnosťou detskej sedačky v aute pre osobu mladšiu ako 12 rokov, či najnovšie zákazom fajčenia v podnikoch a reštauráciách.
Možno namietať, že papierová podoba zákonov je jedna vec, a ich aplikácia do praxe zasa vec druhá. Pokiaľ sa však bližšie prizrieme na rúcajúci sa ekonomický systém spoločenstva, ktoré sa na svojom počiatku hrdilo prídavným menom hospodárske, ukazuje sa, že dokonca aj samotné zakladajúce krajiny našli spôsob ako obchádzať svoje vlastné pravidlá.
V jednote je sila alebo Rôznorodosť – kľúč k úspechu?
Kosvo je realitou, funguje a vzmáha sa. Vďaka historickým a sociálnym procesom, táto oblasť pravdepodobne nikdy nedosiahne úroveň kapitalizmu západnoeurópskeho typu, ktorý pripravil pôdu pre rozvoj demokracie dnešnej doby. Vzhľadom na nejednotnú interpretáciu toho, čo je demokracia a jej kľúčové elementy, a zároveň (ne)možnosti porovnať túto teóriu so súčasnou praxou jednotlivých štátov (hoci iba v rámci Európy), je zavádzajúce hodnotiť jeden štát ako nedemokratický. Obzvlášť, ak chýba dôveryhodný zdroj faktov v podobe interdisciplinárnych podrobných výskumov a prípadových štúdii.
Netreba zabúdať ani na regionálne špecifiká v rôznych častiach teritoriálne jednoliateho starého kontinentu, ktoré, v prípade neznalosti, predstavujú kameň úrazu pri nadväzovaní spolupráce. Výstižne to vyjadrila kosovská ministerka pre integráciu a európske záležitosti Vlora Çitaku. Na nedávnej verejnej prednáške na Prištinskej univerzite sa vyslovila, že „Integrácia by sa nemala rovnať asimilácii“ a poukázala na nevyhnutnosť samotných Kosovarov prispieť ku kreovaniu obrazu Kosova, ako krajiny s nesporným potenciálom a prínosom pre Európu.
Práve jednotlivé historické procesy a zmeny štátneho, sociálneho, hospodárskeho, politického a v neposlednom rade i náboženského zriadenia nesú zodpovednosť za mimoriadne príťažlivú rozmanitosť starého kontinentu a Balkánskeho polostrova obzvlášť. Hoci je táto mnohotvárnosť aspoň formálne chránená ideou multikulturalizmu, periodicky jej hrozí zánik vďaka snahám o presadenie uniformity, bez ohľadu na špecifiká a charakteristické danosti krajiny či regiónu. Aby sme však nekrivdili súčasnému európskemu zriadeniu, nejedná sa o novinku. Podobné neefektívne celoplošné zavádzanie rovnakého systému pre všetkých členov bez výnimky, je príznačné pre byrokratickú EÚ, ako aj pre jej únijného predchodcu – Sovietský zväz.
Ostáva čakať. Blízke roky ukážu, či cesta, ktorú Kosovo za pomoci medzinárodného spoločenstva nastúpilo, prinesie i individuálny osoh tomuto novorodencovi. Druhou možnosťou je nasledovanie osudu (nie len historických) kolónií, ktoré v spleti mocenských ambícií figurujú v role hračky a efektívneho nástroja v rukách svojich finančných donorov.
KFOR auto pred vchodom do Peckej patriarsie a Pipta.
